Mladá líška pod stromom si sedí,
rozmýšľa húta do diaľavy hľadí.
Malý princ nevedel čo je to za tvora,
či sa z nej náhodou nestane potvora.
Líška iba smutne hľadí,
priateľstvo, nehu a lásku strádí.
Obzrie sa a hľa človek na ňu spýtavo sa pozerá.
Čo to tu je čo za nádhera?
Líštička sa na princa pozrela,
a hneď v ňom priateľa zbadala.
Princ k nej pomaly podišiel,
rukou jej zvedavo po srsti prešiel.
Zdvihla zrak a nežne sa usmiala.
„Prosím Ťa skroť si ma!“ na ňho zvolala.
„Kto si?“ spýtal sa jej tichúčko.
„No predsa líštička.“ odpovedala sladúčko.
„A ako Ťa teda skrotiť mám?“
Ona na to: „Priateľom sa mi staň.“
„Ty mi teda nechceš zle?“
„Kdeže vyzerám síce podle,
ale srdce mám vnútri dobré!“
Som líška čo z princa robí blázna
ale tiež som nekonečne šťastná.
Tak prosím Ťa skroť si ma!
Nech môžeme kráčať spolu dovedna obaja.
