Nádej umiera posledná

Autor: Viktória Považanová | 13.6.2011 o 16:32 | (upravené 30.12.2011 o 17:10) Karma článku: 5,06 | Prečítané:  417x

Ako veľmi teraz potrebujem

uzrieť v diali Tvoju tvár.

Pocítiť, že nikdy niesom sám.

Že mám anjela čo stráži ma,

a tak veľmi ľúbi ma.

 

Ako zúfalo sa pokúšam

vytrhnúť sa svetu fám.

V tieni hľadám svetlo z neba,

bolo mi to vážne treba?

 

Z blata vyliezam

a do kaluže padám.

Bojím sa samej seba

na špagát prosím priviažte ma!!!

 

Srdce svoje rvem si z hrude,

na kľúčik zamknem ho nech neujde.

Lietať by len chcelo,

lásku hľadať vrelo.

Rany hlboké prúd krvy sa valí,

a mna to tak strašne bolí, bolí, bolí.

 

Dosť bolo! Aj búrka raz musí ustať,

lúč slnka znovu srdce zohriať.

Po nej zväčša vyjde dúha,

úsmev, dar pre Teba, na tvári mi vystrúha.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?