Nádej umiera posledná

Autor: Viktória Považanová | 13.6.2011 o 16:32 | (upravené 30.12.2011 o 17:10) Karma článku: 5,06 | Prečítané:  425x

Ako veľmi teraz potrebujem

uzrieť v diali Tvoju tvár.

Pocítiť, že nikdy niesom sám.

Že mám anjela čo stráži ma,

a tak veľmi ľúbi ma.

 

Ako zúfalo sa pokúšam

vytrhnúť sa svetu fám.

V tieni hľadám svetlo z neba,

bolo mi to vážne treba?

 

Z blata vyliezam

a do kaluže padám.

Bojím sa samej seba

na špagát prosím priviažte ma!!!

 

Srdce svoje rvem si z hrude,

na kľúčik zamknem ho nech neujde.

Lietať by len chcelo,

lásku hľadať vrelo.

Rany hlboké prúd krvy sa valí,

a mna to tak strašne bolí, bolí, bolí.

 

Dosť bolo! Aj búrka raz musí ustať,

lúč slnka znovu srdce zohriať.

Po nej zväčša vyjde dúha,

úsmev, dar pre Teba, na tvári mi vystrúha.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gašpar konšpirácie podporil, hoci ich má odhaľovať

Podpis pod vyhlásením plným dezinformácií by mal šéf polície podľa prezidenta Andreja Kisku vysvetliť. Vládni politici mlčia.

KOMENTÁRE

Policajný prezident podporuje zbrane namierené proti nám

Obhajoba Gašparovho nadriadeného Kaliňáka však neobstojí.

DOMOV

Danko pocítil silu slovenského hejtu a stále sa skrýva

Politické strany väčšinou diskusie na svojich stránkach čistia, ale nevypínajú.


Už ste čítali?